Skúsme do našich tvorieb vložiť kúsok z nás ♥.

O MNE

Som Mgr. et Mgr. Simona Horváthová, som z Krompách, mám dve deti, dvanásťročnú dcéru Violette a trojročného nezbedníka Ľudka.

Ako som sa dostala k svojej tvorbe?


Prakticky už od malička som veľmi inklinovala k výtvarníctvu. Veľmi ma bavilo kreslenie, maľovanie a vždy som sa snažila, aby moje výtvory sa niečím odlišovali od ostatných. Preto som sa po základnej škole rozhodla ďalej pokračovať na strednej škole, kde sa kládol dôraz na kreativitu a originalitu. Po strednej škole som pokračovala v štúdiu na vysokej škole, kde som sa výtvarníctvu síce nevenovala, avšak v tomto období som nastúpila do môjho prvého zamestnania, kde som zastávala pozíciu pedagogického zamestnanca a tu som sa mohlo naplno realizovať.  Mala som na starosti prevažne žiačikov z prvého stupňa a práve týmto žiakom vďačím za svoje prvé skúsenosti v oblasti výchovnovzdelávacieho procesu. Po ukončení vysokej školy som sa rozhodla, že chcem pracovať s deťmi a tak som prostredníctvom doplňujúceho pedagogického štúdia získala pedagogickú spôsobilosť. Po krátkom čase som však zistila, že by som sa rada venovala žiakom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a preto som nastúpila na ďalšie, šesťročné štúdium špeciálnej pedagogiky, kde pedagóg v rámci edukácie musí byť v tomto odbore veľmi kreatívny, čo mňa veľmi napĺňa a dnes už môžem povedať, že kreativita v spojení s výtvarníctvom sa stala v posledných rokoch mojou neoddeliteľnou súčasťou.


Môj najväčší úspech v rámci tvorby. 


Za môj úspech v oblasti tvorby považujem samotný záujem ľudí o moju tvorbu, zároveň je to mojou výhrou. Významným zákazníkom je pre mňa každý zákazník, ktorý ma osloví so záujmom o moju tvorbu. Zároveň sa však snažím do mojej tvorby istým spôsobom zakomponovať jednu, pre mňa veľmi dôležitú esenciu a to pokoru.


Kedy tvorím?


Každá moja tvorba vzniká vo večerných hodinách, kedy môj malý syn už spinká a ja sa môžem naplno venovať môjmu najväčšiemu koníčku. Nemám žiadny typ na úsporu času pri deťoch, pretože každé dieťa je vyvíjajúca sa osobnosť, každé dieťa je iné. Podľa mňa je to skôr o prispôsobovaniu sa dieťaťu. Osobne by som asi nedokázala dať svoje záujmy pred záujmy a potreby či už môjho malého syna, alebo mojej dcéry a myslím si, že by tak nedokázala urobiť žiadna z nás.


Moje životné motto, ktorým sa riadim.


Evanjelium podľa Matúša

— lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou vám bude tiež odmerané. (Matúš 7:2)